Nová Vlněna prináší oživenie do opustenej časti mesta

#vlnena #brno #ctp

Pred viac než dvoma rokmi sa otvorila prvá časť nových kancelárií a verejných priestorov v bývalom textilnom areáli Vlněna. Na pôvodnom súbore poškodených stavebných tovární bol léta vypsaný demoličný výmer - celý komplex bol v dôsledku svojho pôvodného využitia čiastočne kontaminovaný. Spoločnosť CTP jej dnes postupně proměňuje a sprístupňuje verejnosti. Ukazuje sa totiž, že aj kancelárske areály môžu byť celodenně využívanou časťou mesta presne tak, ako to navrhol architekt Václav Hlaváček zo Studia acht.
 

S developerskou spoločnosťou CTP architekt spolupracuje už od roku 1997. Na prestavby historických budov a rozvoj bývalých brownfieldov je špecialistou. Za skoro tri roky sa podieľal na rôznych projektoch, Vlněna však bola novou výzvou.
 

Václav Hlaváček vysvetľuje okolnosti založenia továrne, ktorá následne vystriedala niekoľko majiteľov:"

"Brno má strašně hezké kompaktní a cenné historické centrum, ale je malé. Průmyslové areály sa do neho historicky nevešly. Keď navyše pribudla na začiatku 19. storočia Bochnerova rodina, nemohla sa o podnikanie v rámci centra ani ucházet. Ako Židé sa museli zastaviť pred hradbami."

 
 

Brnenské letokruhy industriálu

 

Podobných areálov ako Vlněna pri tom v ére priemyselné expanzie vznikalo vo meste viac.

"Nikdo nevedel, čo s tým, bola to ostuda mesta. Až CTP priišlo s plánom, ako dať tomuto územiu novú tvár."

 
Jmenuje napríklad Mosilanu alebo dnešnú Ponávku, ktorú už CTP revitalizovalo. Dřívější průmyslová výroba narostla do ohromných rozmerů a v 21. století už pro ni není obdobné využití. Právě z toho důvodu Vlněna hlavně po roce 2008 chátrala. "Nikdo nevedel, čo s tým, bola to ostuda mesta. Až CTP priišlo s plánom, ako dať tomuto územiu novú tvár," vzpomína Hlaváček.
 

Ani tak veľký developer by si na komplexnú reorganizáciu časti mesta o výmere 43 tisíc metrov čtverečných nemohol troufnúť bez predchádzajúcich skúseností. Ty nasbíral práve v areáli hnedofieldu Ponávka, kde sa potýkal so všemožnými komplikáciami - léta nevyužívanými zchátralými prostory s rôznorodými nájemcami i budovami kontaminovanými nebezpečnými látkami. Postupnou transformáciou sa tady našlo využitie najprv pre sklady a predajne, následne pre kanceláře a nakonec aj pre bývanie. To dodalo tvůrcům nové Vlněny istotu: o to lepšie to prece musí fungovat na místě, které je k centru města a hlavnému autobusovému či vlakovému nádraží ještě blíž.

 

Konec pevnostem

 

Dnes už sú pronajímateľné prostory z prvej časti etapy výstavby zaplnené a horečne sa pracuje na ďalšej etape.
 

Václav Hlaváček, ktorý celý projekt vnímá ako prokrvení mrtvé časti mesta, zdôrazňuje:

"Úspěch Vlněny spočíva v jej urbanistickej štruktúre, ktorá je vymyšlená tak, aby Brnu pomáhala. Areál je priechodný až na Křenovú ulicu, a tak tudy chodia aj ľudia, ktorí sem nedochádzajú do práce. Dřív to bola pevnost textilek, ale dnes tudy volně projdete, je to prodloužení městského centra."

 

Jeho návrh v sebe kombinuje úplne nové stavby i vzpomínky na slávnu textilnú éru. Tu reprezentuje najmä Bochnerov palác, ktorý mal jít rovnako ako ostatné budovy k zemi. Developer sa ale rozhodol investovať do neho desiatky miliónov korún a zachrániť z neho maximum. "Právě tento dům nám drží uliční čáru. Hlavně je to ale jeden z najhodnotnejších príkladov historizujúcich fasád: novorenesanční smer do ulice a klasicistní do vnútrobloku. Zachování paláce jsem vnímal jako součást své profesní cti," hovorí Hlaváček. Autorem paláce je architekt Josef Arnold, ktorý v druhej polovici 19. storočia naprojektoval rad ďalších významných brnenských palácov a verejných budov.
 

Investora stálo zachovanie paláce veľké úsilie. Po podrobnejšom skúmaní sa ukázalo, že aj táto časť má rovnaký problém ako väčšina budov v areáli - blízky náhon a vlhkost narušili jeho statiku. Většina z prostriedkov, ktoré sa do záchrany paláce vložili, tak šla vo forme betónu do jeho základov. Zbytok stavaři použili na zachovanie fasády a vnútorných priestorov, a to najmä vstupu, schodišťa, krovu a pôvodných stropov - veľkým prekvapením bola zachovalá štuková výzdoba so židovskými motívmi v prvom poschodí budovy.
 

Sám Hlaváček vidí prolínání starých a nových prvků nejen ve stavbách moc rád. "Lidé to niekedy špatne nesú, ale vezme si to treba v hudbe. V každom období do ní prosakovaly nové trendy, které ji ve výsledku posunovaly dál," odpovídá muž, který zná ve Vlněně každý metr a u každého dovede říct, proč dnes vypadá tak, jak vypadá. V prípade kancelárskych areálov je to ale spíše výnimka. Zdaleka nie každý sa staví pod pelivým dohľadom týmu architektov.

 

Galéria

Obchodný kontakt

Linkedin

Adresa parku

Získajte ponuku

    Požiadavky